Rovnako ako zakladáme nové rodiny, tak zakladáme aj nové zbory. Takto využívame potenciál, ktorý Boh do nás vložil. Zostávame súčasťou jednej rodiny ako nová rodina. Podobne je to aj s kresťanským centrom v Holíči, ktoré úzko spolupracuje s materským zborom v Senici a je súčasťou zborov AC na Slovensku ako aj iných zborov vo svojom regióne.

Poslaním, ktoré nám dal Ježiš, je vychovávať nových učeníkov. Prax prvotnej cirkvi zo Skutkov apoštolov spočívala v tom, že apoštoli a evanjelisti hlásali v rôznych mestách evanjelium. Tí, čo sa obrátili a pokrstili, sa združovali v spoločenstve, kde naďalej duchovne dozrievali a slúžili. Spomedzi nich apoštoli vybrali a ustanovili vedúcich – biskupov a starších. Ich úlohou bolo spravovať zbory po stránke duchovnej, ale aj praktickej. Jednotlivé zbory boli mestské – cirkev v Korinte, cirkev v Ríme, cirkev vo Filipách… To znamená, že cirkev naďalej zasahovala svoje mesto, aj keď apoštoli a evanjelisti už odišli.

Z praxe vidíme, že nie každý zbor vznikol podľa tohto biblického vzoru. Omylom protestantských cirkví je neustála snaha protestovať namiesto toho, aby sme v pokore pracovali na Božom diele a nadväzovali na dedičstvo otcov. Snahou kresťanského centra v Senici a Holíči nie je protestovať, ale žiť a budovať Božie kráľovstvo v pokore a v spolupráci s inými. Podľa vzoru a učenia prvotnej cirkvi. Boh nás ochraňuj od toho, aby sme zakladali zbory, pretože sme tí lepší a objavili sme Ameriku. Zbory nezakladáme ani pre to, aby sme to mali bližšie na bohoslužby. Našou snahou nie je izolovať sa a byť exkluzívni, ale slúžiť druhým a spolupracovať. Podobne zbor nie je nejaký krúžok pri káve, hoci aj takéto spoločenstvo máme po chválach a vyučovaní. Zmyslom zboru nie je ani združovať ľudí rovnakej národnosti, tradície a kultúry, ale združovať ľudí okolo Krista. Zbor je tu pre misiu v meste a okolí. K tomu nadväzuje aj výchova nových učeníkov a ich vystrojenie do služby.

Samozrejme, jednoduchšie je byť len návštevníkom a pasívne prijímať duchovnú stravu. Takto by bol možno len jeden jediný zbor na svete – všetci by sme chodili v nedeľu do Jeruzalema, kde to kedysi všetko vzniklo a tam to aj zostalo. Táto predstava je sama o sebe absurdná. Nereálna je aj v tom, že ak by bol na svete len jeden zbor, zrejme by sme ani len nepočuli o Kristovi. Preto je tak nevyhnutné, aby aj v dnešnej dobe vznikali nové zbory so zámerom misie. Kľudne to môžu byť aj zbory v novom šate, ale hlavne aby prezentovali Krista. Verím, že s Božou pomocou sa takéto niečo môže diať aj v Holíči. Od nás to chce pokoru učiť sa a fungovať spolu. Nielen sa rozbehnúť, ale vytrvať a investovať do tejto služby to najlepšie, čo máme.