Cirkev potrebuje na svoju činnosť rovnako peniaze ako ju potrebujú rodiny, jednotlivci, školy, športové kluby, kultúrne inštitúcie… Registrovaným cirkvám štát prispieva na pokrytie výdavkov čiastkou cca 0,2 percenta zo štátneho rozpočtu. Pre lepšie vysvetlenie – na príklade rodinného rozpočtu je to výdaj akoby na jeden kopček zmrzliny. Teda, nie je nič pre štát likvidačné ako to rady zveličujú prívrženci odluky cirkvi od štátu. Príspevok štátu na Apoštolskú cirkev iba z malej časti pokrýva platy pastorov. Inak aj platy aj iné výdavky sú v plnej réžii cirkevných zborov. Bežní veriaci AC sa finančne skladajú na kúpu svojich budov, alebo si priestory prenajímajú, skladáme sa na hudobnú techniku, stoličky, stoly, kresťanskú literatúru, kupujeme veci na besiedku, na charitu ako aj na konferencie a akcie vonku. Viacerí AC pastori, preto aby uživili svoje rodiny, si musia privyrábať aj v inom zamestnaní. Bývanie, mobily, auto a iné zázemie, potrebné k službe, si zháňajú vlastnou iniciatívou. 

Božie slovo a prax mnohých darcov svedčia o tom, že dávanie na Božie dielo požehnáva nielen obdarovaných, ale aj darcu. O desiatkoch sa dočítame najmä u proroka Malachiáša v 3.kapitole. Dozvedáme sa, že nemáme okrádať Boha a že keď budeme dávať desiatky, On otvorí nebo a budeme zažívať jeho požehnanie. 

Z Novej zmluvy nie je jasné, žeby desiatky skončili alebo boli zdôrazňované. V našom kontexte desiatky vnímame ako dobrý model. Ak by sme sa v dávaní chceli riadiť Novou zmluvou, tak za príklad si môžeme vziať vdovu, ktorá dala do chrámovej pokladnice všetko. (Lukáš 21, 1-4) Toto je výnimočný prípad, hodný nasledovania, ale zrejme „dávať všetko“ nie je aktivita na každú nedeľu. Nová zmluva nám dáva za vzor štedrosť macedónskych kresťanov. Tí boli síce krajne chudobní, ale napriek tomu štedro prispeli do zbierky. Dočítame sa, že dali aj nad svoje možnosti. Odporúčam prečítať si celý kontext 2.Korintským 8. a 9. kapitolu. Dávaním na Božie dielo vyjadrujeme vďačnosť Bohu. On je štedrý a dal všetko – svojho Syna za nás. Dávaním si nekupujeme spasenie ani nejaké lepšie miesto v cirkvi. Je to vyjadrenie, že si vážime Boha a že nám záleží na tom, aby jeho dielo a náš cirkevný zbor napredovali.  

V kontexte odluky cirkvi od štátu – Biblia štátu neprikazuje ani nezakazuje podporovať cirkev. Štát je jedným z mnohých darcov. Nenachádzame biblickú oporu pre odluku cirkvi od štátu. Preto nesúhlasíme s tvrdeniami, že cirkvi bez podpory od štátu sú biblickejšie alebo duchovnejšie. Prvotná cirkev nemala finančnú podporu štátu pre to, lebo bola prenasledovaná. Podpora cirkvi vtedy nebola témou dňa. Aj pre štát platí, že ak podporuje cirkev, prináša to Božie požehnanie nielen pre cirkev, ale aj pre celú krajinu. Nemusíme v tom vidieť stredoveké ohrozenie. Nie je, však, priestor, aby sme sa v tomto blogu viac venovali tejto téme. 

Ak sa vrátime k desiatkom, tak tento model veriaci rôzne praktizujú naprieč spektrom evanjelikálnych aj letničných zborov. Tento model sa ujal aj u niektorých evanjelikov a katolíkov. Niektoré denominácie vyučujú „dávanie desiatkov“ ako oficiálne učenie alebo jednotlivci v danej cirkvi sa samy rozhodli „desiatkovať“, lebo toto učenie podchytili inde.

Nájdu sa, však, aj odporcovia desiatkov. Tí buď poukazujú na to, že desiatky sú starozmluvný prežitok alebo poukazujú na kauzy „milionárskych kazateľov“. Často vidia desiatky len cez túto zúženú optiku. Pritom „v štedrosti a desiatkoch“ fungujú aj „slušní“ veriaci. My dnes z tohto ovocia žijeme – postavené modlitebne, mnohé misie, Biblie a kresťanská literatúra sa k nám dostali len skrze štedrých darcov zanietených pre Božie kráľovstvo. Nie je podstatné, či dávali podľa Starej alebo Novej zmluvy. Podstatné bolo, že ich srdcia boli horlivé pre Boha. 

Ak by som mohol jednoducho zhodnotiť „desiatky a štedré dávanie“ zo svojej skúsenosti, tak reálne vidím, že štedrí a desiatkoví veriaci majú Božiu priazeň, dobrú prácu, zvládajú aj krízu, mnohí majú domy, autá a aj rozumne hospodária… Naopak voči štedrosti a desiatkom pasívni a pochybujúci často trpia núdzu a žiadajú o pomoc, sú odkázaní na druhých alebo sa lopotia bez požehnania. Samozrejme, sú tu aj iné faktory, ale reálne to viac – menej vyzerá takto. Defacto sa týmto potvrdzuje, že Božie slovo má o štedrosti pravdu. 

Pri dávaní potrebujeme aj obyčajnú logiku. Totiž, do podpory svojho domáceho zboru nebudeme rátať svoje osobné podpory núdznych, alebo nejaké iné bohumilé výdavky. Takéto aktivity môžu mať spojitosť so zborom, ale defacto tým, že dáš 20 eur núdznemu na ulici, nezaplatíš elektriku v cirkvi. Dáva to zmysel aj bez dlhého premýšľania a rovnako to platí aj v našich domácnostiach. 

Napokon, ako kresťania potrebujeme v sebe budovať charakter štedrosti a žehnania, nie lakomstva a závisti. Pre veriacich má byť prioritou Božie kráľovstvo. Má byť maximálne cenené finančne, ale aj praktickou a duchovnou službou. Majme vždy otvorené srdcia pre Božie kráľovstvo. Vážme si Boha a podporujme Jeho dielo.