Podstatou kresťanského života je úplnosť – aby sme brali od Boha A aj B. Mnohé „akože duchovné objavy“ sú ako rakovina – že tá dobrá bunka v tele bojuje proti svojim dobrým bunkám. Napríklad modlitba bojuje proti Biblii. To je choré, že? Veď modlitba aj Biblia patria k sebe. Bohoslužba doma nebojuje proti bohoslužbe v cirkvi, obe treba. Viera nebojuje proti krstu, lebo máme aj uveriť aj sa dať pokrstiť. Duch Svätý nie je proti štúdiu Biblie, lebo aj Biblia aj Duch Svätý idú spolu. Viera nie je proti láske a láska nie je proti viere. Pokánie nie je proti milosti Božej a opačne. Chváliť Boha životom nebojuje proti tomu, aby sme ho chválili piesňami a taktiež to platí aj opačne. Dvíhanie rúk a tanec na chválu Boha nevylučuje preukazovanie milosrdenstva núdznym. A preukazovanie milosrdenstva nevylučuje to, že chudobní majú pracovať svojimi rukami. A taktiež kresťanstvo nie je len o prijímaní, ale aj o dávaní – jedno aj druhé musíme zapracovať do svojho života. Inak sme neúplní, zmietaní a rakovinotvorní – čiže jedným dobrom bojujeme proti druhému dobru. Buďme normálni a úplní!

Stáva sa na rôznych, nazvime to „detinských a bludných fórach“, že kresťania „akože objavia“ A a zavrhnú B a chcú tým spasiť cirkev. Ja osobne takéto veci nenazývam objavy, ale rakovina – lebo dobrá vec bojuje proti dobrej. Z toho sa neraduje Boh, ale Satan, ktorý ničí Božie dobré veci. Niekedy je to možno vec dospievania ako keď sa deti hádajú či je lepšia vanilková alebo čokoládová zmrzlina. No, treba si dať pozor na extrémy, aby sme svoju energiu nedávali do toho, čo je jalové, ale do toho, čo buduje Božie dielo v nás aj v cirkvi.

A na záver: Duchovné objavy sú super a treba ich. No musia byť zrelé a ponúkať duchovnú celistvosť.

Efezským 4, 14

Aby sme už neboli nedospelí, sem-tam hádzaní a zmietaní závanom hocijakého učenia — ľudskou úskočnosťou, chytráctvom a úkladným zvádzaním na blud.